Kimono na judo a ďalšie bojové športy, ktoré sa dnes bežne označuje ako Judo-Gi (pre judo) alebo všeobecne Gi, vzniklo na prelome 19. a 20. storočia v Japonsku.
PÔVOD KIMONA
Tradičné kimono bolo v Japonsku bežným odevom, ale nebolo praktické pre bojový tréning – príliš sa trhalo a obmedzovalo pohyb.
Keď Jigoro Kano, zakladateľ juda (1882), začal vyučovať svoje judo, hľadal vhodný odev, ktorý by vydržal uchopenie, ťahanie a pády.
VZNIK JUDO-GI
Shihan Jigoro Kano vychádzal z pracovného oblečenia japonských robotníkov a rybárov, ktorí nosili pevné, krátke bavlnené kabátke. Tie boli oveľa odolnejšie ako hodvábna alebo ľanová kimona.
Nechal preto ušiť zosilnenú verziu tradičného kimona, so spevneným golierom a širšími rukávmi, aby vydržali úchopy a hody.
Postupne sa ustálil dnešný strih: kabátec (uwagi), nohavice (zubon) a pás (obi).
ĎALŠIE ŠPORTY KTORÝM JIGORO KANO DAROVAL KIMONO
- Judo-Gi sa stalo vzorom pre ostatné bojové umenia
- Karate-Gii – ľahšia, pretože karate sa pôvodne netrénovalo s takými intenzívnymi chvatmi a ťahmi ako judo.
- Aikido-Gi – podobné ako judogi, ale často ľahšie av kombinácii s hakamou (tradičnými nohavicami).
- Brazílske juu-jitsu Gi – vychádza z judo-gi, ale s odlišným strihom (užšie rukávy, pevnejší golier) kvôli športovému využitiu.
JEDNODUCHO
Judo-Gi vzniklo ako praktická, spevnená verzia tradičného japonského odevu, ktorú zaviedol Jigoro Kano pre svojich žiakov. Vďaka funkčnosti sa tento typ „kimona“ stal štandardom aj pre ďalšie bojové športy, a preto dnes hovoríme „Gi“ alebo „kimono“ takmer každému cvičebnému úboru v budó disciplínach.
ČASOVÁ OSA VÝVOJA ŠPORTOVÉHO KIMONA
Pred 19. storočím
V Japonsku sa nosia tradičné kimono a rôzne pracovné odevy (napr. hanten – krátky kabátik).
Bojovníci cvičia často v bežnom oblečení alebo len v ľahších kimonách, ktoré sa ale ľahko trhajú.
Rok 1882
Jigoro Kanó zakladá Kódokan judo.
Zisťuje, že tradičné kimono nie je vhodné na tréning hodov a úchopov.
Nechá vyrobiť prvý zosilnený cvičebný úbor – predchodca dnešného judogi.
Koniec 19. storočia
Strih sa ustaľuje na trojdielny: bunda (uwagi), nohavice (zubon), pás (obi).
Materiál je hrubá bavlna, s pevnejším golierom.
Roky 1900 – 1920
Judo-Gi sa stáva štandardom v Kodokane a rozširuje sa aj do zahraničia s expanziou juda.
Vznikajú rôzne varianty podľa potreby (ľahšie či ťažšie tkaniny).
Roky 1930 – 1950
Karate, ktoré sa rozvíja v Japonsku, preberá myšlienku „Gi“.
Vzniká Karate-Gi – ľahšia a voľnejšia ako Judo-Gi, pretože karate nevyužíva toľko úchopov a hodov.
Roky 1950 – 1960
Aikido si preberá Judo-Gi ako základ, ale často sa kombinuje s tradičnou Hakama (široké nohavice samurajského štýlu).
Roky 1960 – 1970
- Judo sa stáva olympijským športom (1964).
- Zavádzajú sa medzinárodné štandardy pre judogi – presné rozmery rukávov, nohavíc a sila látky.
Roky 1970 – 1980
V Brazílii sa rozvíja Brazílske Jiu-Jitsu (BJJ) a vzniká BJJ-Gi odvodené z Judo-Gi, ale s:
- užšími rukávmi
- tvrdším golierom
- kratším strihom bundy (aby súper nemal toľko „materiálu“ na úchop).
1990 – súčasnosť
- Štandardizácia pokračuje (napr. pravidlá IJF pre farby – biela a modrá judogi).
- Výrobcovia vyvíjajú rôzne gramáže látky (ľahké pre tréning, ťažké pre závody).
- Vznikajú moderné hybridné gi pre MMA, grappling a ďalšie športy.
Dnes už slovo „kimono“ v bojových športoch znamená vlastne technické športové oblečenie – Gi, ktoré má pôvod v Judo-Gi Jigoro Kana.